Hradiská na Čingove boli centrom života Spiša v 9. storočí. Z vedúcej vrstvy slovanského obyvateľstva umiestnenej v okolí hradísk dokonca niektorí historici odvodzujú najnovšie aj celú priviligovanú skupinu spišskej šľachty, tzv. Spišských kopijníkov. Najznámejšími predstaviteľmi boli samozrejme Turzovci z Betlanoviec. Ale to som odbočil.
V októbri minulého roka som Orgoňovi z projektu Hradiská.sk nerozvážne sľúbil skicu s “umeleckou” rekonštrukciou hradísk na Čingove podľa doterajších poznatkov. Bohužiaľ presne v tomto období som utlmil svoje maliarske potreby. Kresliť som začal teraz v auguste. Orgoň sa neustále pripomínal ako som pokročil a teda štetec vzal štetec a dielko sa rýchlo podarilo. Stačilo začať. Moja česť permanentne hybernujúceho člena Spišského dejepisného spolku je čiastočne zachránená.
Výskum na hradisku a hlavne v jeho časti Pod hradiskom viedli v 70. a 80. rokoch minulého storočia archeológovia František Javorský a Peter Šalkovský zo Slovenskej akadémie vied. Dôvodom bol klasický barbarský čin mocipánov, teda výstavba hotela Flóra presne v priestore podhradia. Šťastie v nešťastí bolo a je, že podrobné výsledky výskumu máme hlavne z tohto priestoru, kde bola preskúmaná podrobne severná časť obranných valov.
Akropola starého hradiska a nové hradisko zatiaľ neboli preskúmané dostatočne, čo dáva pri rekonštrukcii veľkú dávku voľnosti, ktorú som bezo zbytku využil. Rozhodol som sa pre maximalistickú verziu, kde pre potreby skice sú všetky hypotézy pravdivé.
Umelecká rekonštrukcia
- Staršie hradisko z predveľkomoravského obdobia, tzv. Hradisko I, sa nachádza v katastri obce Spišské Tomášovce nad Tomášovským potokom pred jeho ústím do rieky Hornád. Pozostáva z 3 častí:
- Akropola – najvyššie miesto
- Pod hradiskom – rovná časť (hotel Flóra po novom Grand hotel Spiš sic!) západne od akropoly, do ktorej bol prístup na severnej strane chránený dvojitým valom a vodnou nádržou. Na západnej strane strmo klesá ku potoku.
- Pohrebisko – na severovýchodnej strane (chata Hradisko) podľa Javorského bolo chránené trojitým valom a viedla ním cesta na akropolu.
- Veľkomoravské hradisko II vybudované za riekou Hornád v katastri Smižian sa nachádza približne nad visutým mostom pre peších cez rieku. Historici sa domnievajú, že spálenisko na valoch starého hradiska znamenalo jeho dobytie Mojmírovcami a vybudovanie nového hradiska. Podľa mojej verzie koexistovali vedľa seba obe hradiská aspoň istý čas.
- Časť archeológov predpoklada v lokalite Matka Božia (906 m.n.m.) južne od hradísk pohanské okultné miesto starých Slovanov. Tak som ho pridal.
Požitá literatúra
- BÉREŠ J. – JAVORSKÝ F. – SLIVKA M. 1987: Spiš v 6.-13. storočí v archeologických prameňoch, Katalóg výstavy. Bratislava
- BÉREŠ J. – ŠALKOVSKÝ P. 1978: Výskum slovanského hradiska v Spišských Tomášovciach. In: AVANS v r. 1977. Nitra, s. 36-38
- BÉREŠ J. – ŠTUKOVSKÁ D. 1980: Výskum hradiska v Spišských Tomášovciach. AVANS v r. 1978, s. 42-44
- CHROPOVSKÝ B. 1985: Pokračovanie výskumu v Spišských Tomášovciach. In: AVANS v r. 1984, Nitra 1985, s. 100-101.
- JAVORSKÝ F. 1977: Výsledky archeologického výskumu v Slovenskom raji. In: AVANS v r. 1976. Nitra, s. 153-166.
Záver
Článok som paradoxne písal asi tak dlho ako trvalo kreslenie. Úplne spokojný budem, ak čitateľ sa pri najbližšej návšteve Čingova zastaví na parkovisku a obzrie smerom doľava. Vráti sa myšlienkami o 11. storočí dozadu a predstaví si ako žili ľudia vo vtedajšom centre Spiša. Pri pohľade na budovu hotela to bude chcieť istú dávku predstavivosti, ale ja Vám verím 😀
Úplne najviac by sa mi poydávala myšlienka, keby domáci podnikateľ za pomoci AÚ SAV na tomto atraktívnom mieste, hlavnej brány do národného parku Slovenský Raj, pouvažoval o zriadení archeoskanzenu na mieste akropoly.
