V nedeľu hlásili v Tatrách víchricu a tak sme sa vybrali do Veľkej Fatry v zostave Roberto, kráľ lavín Karol a Spyros. Liptovom sa nesúci depresívny lejak vylepšilo až sneženie na Donovaloch. Na konci osady Rybô (Rybie) po skialpinistoch ani chýru ani slychu. Dalo sa šľapať zdola. Pri salaši sme opustili cestu a išli priamo na Rybovské sedlo. V hmle by sme asi netrafili nikde. Na Krížnej som čakal Václavák, no okrem nás ani noha z Tureckej alebo od Kráľovej studne.

Práve napadaný mokrý powder bol na tohtoročné pomery úplne exkluzívny. V rýchlejšej jazde bránila len nízka viditeľnosť. V riedkom lesíku nad salašom nás hmla opustila a celkom sme sa pobavili. Fotky Roberto.

“Aj keď som ja bača starý prestarý…” Vyúdený salaš pod Rybovským sedlom.

Viditeľnosť na milú kedveš.

The post Krížna cez Rybô appeared first on spyridos.com.

Panoráma z dolného hradu Zniev (pôvodne hrad Turiec, tracklog) smerom ku Kláštoru pod Znievom.

Detail paláca dolného hradu, ktorý bol obývaný až do 18. storočia.

Zvyšky horného hradu vzdialené 200 metrov od dolnej časti vytvorili v 13. storočí rozľahlé útočisko pre obyvateľstvo Turca podobne ako Kláštorisko na Spiši.

The post Hrad Zniev appeared first on spyridos.com.

“Daždivo, ale veselo Pri treťom ročníku osvetlenia hradu, ktorý sa uskutočnil 16.8. 2014 sa totiž nočný výstup nečakane zmenil na dažďový. Letný teplý augustový dáždik však aj tak nedokázal odradiť mnohých nadšencov, vybavených okrem baterky aj dáždnikom, či pršiplášťom. A tak sme sa na hrade prekvapivo zišli opäť v hojnom počte.

A oplatilo sa. Počasie sa nad nami zmilovalo a v čase slávnostného odhaľovania novej informačnej tabule o Slanskom hrade sa nám už akoby ospravedlňovalo nádhernou dúhou, dokonca dvomi, ktoré sa ťahali ponad siluetu kaplnky. Tabuľu odhaľoval zastupujúci predseda OZ Zachráňme hrad Slanec Ing. Stanislav Bačik. Tabuľa je okrem stručnej histórie obohatená aj bohatou fotodokumntáciou, včetne náčrtu vízie rekonštrukcie hradu.”

Detail návrhu tabule v rozmere 1772×1181 pixľov, 3.4MB.

The post Informačná tabuľa na hrade Slanec appeared first on spyridos.com.

V susednom nákupnom centre Madaras mali akciu so zlváštnym názvom Noc dlhých nožov. Buď sú majitelia tupci alebo nacisti.

Kajman okuliarnatý (latinsky Caiman Crocodilus)

Leguán zelený (Iguana Tuberculata)

Lama krotká (Lama Glama)

Nosáľ červený (Nasua Nasua)

Surikata vlnkavá (Suricata Suricatta)

Emu hnedý (Dromaius Novaehollandiae)

Rys ostrovid (Lynx Lynx)

Tiger ussurijský (Panthera Tigris)

The post ZOO Spišská Nová Ves appeared first on spyridos.com.

Od dvorca z hrnčiarskou pecou z mladšej doby železnej (300–100 p.n.l.) nasleduje náznaková rekonštrukcia brány keltského hradiska a vstupu do svätyne (120–50 p.n.l.)

Brána halového typu s pozorovateľňou v popredí s čiastočne zahĺbenou núdzovou stavbou ako príklad bývania v prvej polovici 1. st. n.l.

Náznaková rekonštrukcia stredovekého hrádku z 12.-15. storočia.

The post Havránok appeared first on spyridos.com.

Foter sa rozhodol dať na staré dôchodcovské kolená k bicyklistom. Po presondovaní domáceho ihriska sa rozhodol ísť spoznávať Slovensko do väčšej dialky. Z Liptova cez Chočské vrchy sme sa dostali po horskej asfaltke do oravskej dedinky Malatiná.

Foter a Veľký Choč. Napojili sme sa na hrebeňovku po Skorušínskych vrchoch. Ako bonus sme si odbočili na vrch Diel.

Zvonica na konci Veľkého Borového.

V Malom Borovom sme urobili strategické rozhodnutie a natiahli si výlet cez kopec Kopec. Strmé stúpanie malo za následok vydedenie mňa aj vnúčikov.

Z vrcholu sme sa tešili na parádny zjazdík do Zuberca. Po pár metroch nám skazil náladu polom na lesnatom hrebeni. Nasledovalo vydedenie Dzurindu, Fica a Kisku do štvrtého kolena.

Mordovali sme sa v ňom vyše hodiny a potom skúsili zísť lesom/nelesom z cesty. Našťastie po polhodinke sme narazili na zvážnicu do Zuberca a bol aj super zjazdík. Po príchode do dediny začala letná prehánka, ktorú sme kontrolovali z krčmy.

Výšľap do Hutianskeho sedla a následný zjazd k začiatku Kvačianskej doliny bol v znamení prekročenia 65 km/h. Na frekventovanej ceste nás prekvapila ani po dvoch mesiacoch neodstránená kalamita. Ďalej sa už išlo ako po omasle.

The post Chočské vrchy cez Kopec appeared first on spyridos.com.

Vyšné Kôprovské sedlo (2180m), Kôprovské plece a Kôprovský štít (2367m).

Dupo na ceste do Vyšného Kôprovského sedla.

Originálna panoráma z Vyšného Kôprovského sedla, 21.9MB. Vľavo Veľký Mengusovský štít, Prostredný Mengusovský štít a Východný Mengusovský štít. V strede hrebeň z Hlinskej veže cez Volovecké sedlo na Mengusovský Volovec. Vpravo hrebeň Bášt a pod ním Malé Hincovo pleso.

Originálna panoráma z Kôprovského štítu, 17.8MB. Vľavo dole Kôprovský hrebeň na uzlový bod Hlinskú vežu, od nej vľavo Baštový hrebeň so Satanom, vpravo Štrbský štít, Hrubý štít, Furkotský štít a ďalej v pozadí Solisko. Napravo od Hrubého štítu hrebeň Terianskych veži Hrubé a za ním Kriváň. Vpravo v pozadí masív Veľkej kopy a Západné Tatry. V popredí Hlinská dolina.

Originálna panoráma z Kôprovského štítu, 21.2MB. Úplne vľavo v pozadí Giewont, ďalej spojovací hrebeň z Kôprovského štítu na Čubrinu, Mengusovské štíty, Hlinskú vežu a Mengusovský Volovec. V pozadí Ľadový štít, Rysy, Vysoká a Končistá. Pri Veľkom Hincovom plese pekne vidno aj Hincove oká. Vpravo Tupá a Ostrva, pod nimi Popradské pleso a vedľa Baštový hrebeň so Satanom

The post Kôprovský štít appeared first on spyridos.com.

Z mojich aktívnejších lezeckých časov si pamätám na feraty v Dolomitoch, čo boli vlastne hromozvody pripevnené ku skale, o ktoré sa cepri trapošne istili a liezlo sa popri nich. Tak tieto časy sú preč ako som potupne zistil. Terazky sa už robia tzv. športové zaistené cesty v škále obtiažnosti od A (ľahká) po F (choroba). Prelezenie ťažších obtiažností znamená ťahanie sa za oceľový drát. Ku tomu je dobre mať rukavice, aby ste neošúpali prsty od prebytočnej kože ako ja.

Spokojne som obliekol na seba sedák a vrhol sa na feratu. Pár krokov a problém. Kde sú chyty a stupy? A čo má znamenať ten previštek? Hore mi to normálne nejde. Pochopil som, že bez “podojenia” (potupný postup cez vytiahnutie sa za istiacu pomôcku) to nepôjde. OK. Rakúski súdruhovia dali na začiatok obtiažnosť E, aby oddelili zrno od pliev. Teraz už viem, že som pleva. Hádžem si šlingňu (plochú sľučku) na oddych a vytriasenie rúk. OK. Vyťahujem sa po hromozvode cez previs, istenia medzi drátom sú minimálne každé 3 metre, to by som asi nechcel drbnúť. Bandasky (stvrdnuté niečo, čo trénovaní ľudia nazývajú svalstvo) sa ozývajú. Nevadí som hore. A kua, niečo ma brzdí. Aha. Šlingňu som nezrušil a zhora sa ku nej neviem dostať. Môžem pekne zliezť pod previs. Bandasky nekonečné. Tieto nové feraty sa zjavne lezú vyťahovaním sa po lane. Pomoc.

Ako čistá lama mi fajne bandasky navreli na rukách hneď na začiatku. Tiež ďalej mi trvalo pol hodinu, kým som zautomatizoval pohyby na prehadzovanie karabín. Na každej športovej ferate musí byť most a spúšťanie po lane. Nástup do Fkovej varianty s efektným tunelom som len obzrel zdola a zasmial sa. Potupa dokonaná.

Úvodná časť Himmesleiter C/D/E.

Lanový most. Vpravo terasa ku F variante. Vpravo hore pokračuje normálna varianta B/C/D.

Záverečná časť vedie traverzom ponad chodník v tiesňave.

The post Kitz Klettersteigen appeared first on spyridos.com.

Tiesňava nesie pomenovanie po Žigmundovi Thunovi (nem. Sigmund Thun Klamm) sa nachádza v údolí Kapruner Ache neďaleko údolnej stanice lanovky na Maiskogel. Deti mali rešpekt pred hukotom vody v tesných priestoroch. Ja som začal svoju feratovu anabázu, keď som neviem prečo zamenil tiesňavu Kitzloch s touto. Pri vstupe som sa márne snažil z tety vymámiť informáciu, kde presne začína ferata. Nepochopila a z môjho zmätočného popisu ma poslala na nejake neleziteľné lezecké cesty v mokrých previsoch.

Po prechode krátkej 350 metrov dlhej tiesňavy sme pokračovali do údolia Kapruner Ache.

Nájdite čarodejnicu. Nápopveda: hľadajte tvár z profilu.

The post Sigmund Thun Klamm appeared first on spyridos.com.

Krimmlerské vodopády (nem. Krimmler Wasserfälle) s prevýšením 380 metrov sú najvyššími v Rakúsku. Skladajú sa z 3 stupňov. Mali sme šťastie na extra vysoký prietok a najväčšiu koncetráciu dúh akú som kedy videl. Na zábere pohľad na dolný vodopád a dedinu Krimml. V pozadí kopec Gernkogel (2267m) v Kitzbühelských Alpách.

Zvuková kulisa nekonečná.

Horný vodopád.

The post Krimmler Wasserfälle appeared first on spyridos.com.